17. november 1989

Prezident ČSSR Gustáv Husák v novoročnom prejave k obyvateľom ČSSR zdôraznil potrebu prestavby, ktorú označil „za nevyhnutný a potrebný proces".

Zasadá UV KSČ a rieši aj demonštrácie

Na zasadnutí ideologickej komisie ÚV KSČ 31. januára v Prahe sa prijalo uznesenie, podľa ktorého v súvislosti s demonštráciami v Prahe:

Spomienky A. Lorenca - pokus o memorandum

Ideologický tajomník ÚV KSČ Jan Fojtík vyhlásil: „Nenecháme si vnútiť dialóg s ľuďmi, ktorí chcú posudzovať naše súčasné problémy z pozícií porazenej reakcie vo februári 1948, a tými silami, ktoré boli porazené, keď sa pokúsili o revanš za Február v roku 1968."

Slovenská národná rada prijala zákonné opatrenie, podľa ktorého bolo možné trestne stíhať občana za účasť na nepovolenom zhromaždení.

Klub za socialistickú prestavbu Obroda poslal poslancom list, v ktorom ich žiadal, aby v prípade Husákových vážnych zdravotných problémov na post prezidenta kandidovali Alexandra Dubčeka.

Alexander Dubček, rozhovor pre francúzsku televíziu

Počas oficiálnej návštevy generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša u generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova bolo prvoradým cieľom Jakeša presvedčiť Gorbačova, aby sovietske vedenie nezmenilo oficiálne stanovisko k otázke okupácie ČSSR v auguste 1968. Gorbačov mu jasne povedal, že nie je úmyslom Sovietskeho zväzu zasahovať do vnútorných záležitostí krajín sovietskeho bloku a rozhodnutie o prípadnej revízii patrí do právomoci KSČ.

Na Bradle sa stretli slovenskí aktivisti Hnutia za občiansku slobodu

Demonštrácia k augustu 1968

Nepovolená demonštrácia k 70. výročiu vzniku ČSR, po demonštrácii predviedli na oddelenie Verejnej bezpečnosti 359 občanov

V Bratislave prišlo počas hudobného festivalu Bratislavská lýra k prerušeniu koncertu americkej speváčky Joan Baez. Počas prerušenia prečítala na verejnosti svoj list, v ktorom vyjadrila podporu Václavovi Havlovi a Charte 77. Text čítala v slovenčine, pričom na koncerte bol prítomný aj Václav Havel.

Predstavitelia Charty 77 Václav Havel, Saša Vondra, Stanislav Devátý a Jiří Křižan zverejnili petíciu „Několik vět", v ktorej žiadali prepustenie politických väzňov, zastavenie obmedzovania slobody zhromaždenia, zastavenie prenasledovania nezávislých iniciatív,, rešpektovanie požiadaviek veriacich občanov a zahájenie slobodnej diskusie o vývoji ČSR v 50. rokoch a o roku 1968 a následnej normalizácii. Petíciu podpísali tisíce občanov ČSSR.

Komunistický režim začal trestné stíhanie proti členom tzv. bratislavskej päťky. Boli medzi nimi politológ a signatár Charty 77 Miroslav Kusý, zakázaná spisovateľka Hana Ponická, právnik a katolícky disident Ján Čarnogurský, tajný spravodajca Hlasu Ameriky Anton Selecký a publicista Vladimír Maňák.

17. NOVEMBER 1989 (Praha) Bezpečnostné zložky brutálne zasiahli proti demonštrujúcim študentom v Prahe. Tí po skončení oficiálneho študentského mítingu konanom na počesť 50. výročia zavretia českých vysokých škôl nacistami v roku 1939 na Albertove odišli smerom na Vyšehrad, ich počet počas demonštrácie dosiahol niekoľko desaťtisíc.

Manifestácia študentov k Mezinárodnému dňu študenstva 16.11.1989 (Bratislava)

Príchod delegácie KGB

Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo návrh novej Ústavy, ktorá obsahovala viacero nových demokratických ustanovení vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov alebo výsledkov domáceho politického uvoľnenia.

Piati aktivisti Hnutia za občiansku slobodu Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák poslali Úradu vlády SSR list s oznámením, že si chcú dôstojne uctiť pamiatku obetí okupácie z roku 1968.

Do Bratislavy prišli poslanci demokratizovaného poľského parlamentu (Sejmu) Adam Michnik, Zbygniew Janas a Jan Lipinski. Navštívili Alexandra Dubčeka a Miroslava Kusého. Počas stretnutí spomenuli, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 nebola potrebná a celý tento akt by sa mal prehodnotiť.

18. NOVEMBER 1989 V dôsledku udalostí na Národnej triede začali študenti pražských vysokých škôl týždenný štrajk, ku ktorému sa pripojili aj herci divadiel. Padol aj návrh na zorganizovanie generálneho štrajku 27. novembra.

19. NOVEMBER 1989 Vznik Občanského fóra a Verejnosti proti násilu

20. NOVEMBER 1989 Na Václavskom námestí sa zišlo na prvej veľkej protikomunistickej demonštrácii asi 100 000 ľudí.

23. NOVEMBER 1989 V Prahe na masovej demonštrácii Havel vo svojom prejave povedal, že už neexistuje cesta späť k predchádzajúcemu totalitnému spôsobu vlády, a že Československo chce žiť slobodne a demokraticky.

22. NOVEMBER 1989 V popoludňajších hodinách sa v Prahe (pod vedním OF) a v Bratislave (pod vedením VPN) konali masové demonštrácie proti komunistom.

24. NOVEMBER 1989 Predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe odstúpilo zo svojich funkcií. Bol vymenovaný nový generálny tajomník, ktorým sa stal Karel Urbánek namiesto Miloša Jakeša.

29. NOVEMBER 1989 Poslanci Federálneho zhromaždenia odhlasovali zmenu Ústavy, z ktorej bol vypustený článok 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a v Národnom fronte a článok 16 o marxizme – leninizme ako o štátnej ideológii.

25. NOVEMBER 1989 Gustáv Husák prepustil na nátlak OF a VPN najznámejších politických väzňov.

26. NOVEMBER 1989 V Prahe sa začali politické rozhovory medzi OF na čele s Havlom a premiérom Adamcom. Po ich ukončení vystúpil Adamec na demonštrácii na Letnej, kde však bol vypískaný.

27. NOVEMBER 1989 Na podporu požiadaviek štrajkujúcich študentov, Občianskeho fóra a VPN vstúpili do dvojhodinového generálneho štrajku státisíce občanov na celom území ČSSR.

28. NOVEMBER 1989 V Prahe sa na spoločnom rokovaní zišli predstavitelia OF, VPN, zástupcovia Národného frontu ČSSR a premiér Ladislav Adamec. Za obe hnutia predniesol požiadavky Václav Havel.

30. NOVEMBER 1989 Na Slovensku prišlo k prvej personálnej zmene v Slovenskej národnej rade. Na mieste jej predsedu vystriedal dvolaného Viliama Šalgoviča komunista Rudolf Schuster.

1. DECEMBER 1989 Vláda Česko-Slovenska nariadila odstrániť drôtené zátarasy na hraniciach s Rakúskom, ktoré boli súčasťou Železnej opony.

3. DECEMBER 1989 Prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu pod predsedníctvom Ladislava Adamca. Jej veľkú časť tvorili známi komunistickí predáci, okrem ktorých v nej boli aj lidovci a socialisti.

4. DECEMBER 1989 Kvôli nesúhlasu so zložením novej federálnej vlády vystúpili zástupcovia rôznych organizácií na čele so študentmi, ktorí sa rozhodli pokračovať v štrajkovej aktivite až do 11. decembra, kedy sa mal uskutočniť generálny štrajk v prípade, ak by sa nepodarilo uspokojiť požiadavky OF a VPN.

5. DECEMBER 1989 V Prahe prebiehali rokovania tzv. okrúhleho stola. Rokovanie predsedu vlády Adamca s predstaviteľmi novovzniknutých hnutí a politických strán neviedli k úspešnému riešeniu.

21. NOVEMBER 1989 Premiér Ladislav Adamec súhlasil s požiadavkou stretnúť sa s predstaviteľmi opozície, mal však kategorickú podmienku, aby medzi nimi nebol Václav Havel. Na stretnutí sľúbil, že proti demonštrantom nebudú použité silové zložky, avšak jasne povedal: „Socializmus budeme brániť, o tom nemožno diskutovať."

6. DECEMBER 1989 V Prahe pokračovali rokovania okrúhleho stola. Na rokovaniach VPN a OF v Prahe sa schválila dohoda oboch strán v otázkach nominácie oboch hnutí do vlády. Za VPN boli schválení Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý a Gyula Popely za národnostné menšiny. Na záver prišlo aj k dohode na osobu kandidáta za prezidenta, ktorým mal byť Havel.

7. DECEMBER 1989 Predseda federálnej vlády Adamec podal demisiu. Zostavením novej vlády bol poverený Marián Čalfa.

8. DECEMBER 1989 V Prahe pokračovali rokovania o novej federálnej vláde. Rokovali zástupcovia OF, VPN, KSČ a ďalších strán a organizácií. Na zložení novej vlády sa dohodli, lebo OF a VPN presadili svoje požiadavky.

9. DECEMBER 1989 Zástupcovia OF a VPN sa v Prahe stretli s designovaným premiérom Mariánom Čalfom.

10. DECEMBER 1989 Gustáv Husák abdikoval z postu prezidenta ČSSR. Na Pražskom hrade vymenoval ešte pred abdikáciou Husák novú vládu na čele s Mariánom Čalfom. Z 20 ministrov bolo 9 komunistov a 11 nekomunistov.

ZVOLENIE VÁCLAVA HAVLA Za prezidenta republiky bol parlamentom jednohlasne zvolený jeden z vedúcich predstaviteľov Občanského fóra a disident Václav Havel. Slobodné voľby do zastupiteľských orgánov boli vypísané na jún 1990.

28. DECEMBER 1989 Na spoločnom zasadaní snemovní Federálneho zhromaždenia zvolili za jeho predsedu Alexandra Dubčeka. Do parlamentu bolo kooptovaných 23 poslancov, pričom z neho boli vylúčení najskompromitovanejší komunisti. Kooptácie sa uskutočnili na základe ústavného zákona č. 183/1989.

12. DECEMBER 1989 Predsedníctvo SNR vymenovalo novú vládu SSR, tzv. vládu národného porozumenia. Na jej čele stál komunista Milan Čič, 9 ministrov bolo bez straníckej príslušnosti a 6 boli komunisti.

Palachove dni - Na Václavskom námestí v Prahe si dav zložený najmä zo študentov a signatárov Charty 77 pripomenul 20. výročie sebaupálenia Jana Palacha.

Maďarská televízia odvysielala rozsiahle interview s Alexandrom Dubčekom, v ktorom Dubček obhajoval politiku socialismu s ľudskou tvárou a perestrojku.

Federálny minister vnútra František Kincl nariadil v súvislosti s 21. výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR 3. stupeň mimoriadnych bezpečnostných opatrení. 81 osôb bolo uväznených a 166 osôb povolaných na vojenské cvičenie.